Re: Neroďte doma!

Re: Nerodťe doma! Reflex júl 2010 Článok je vo vývoji.

Základným atribútom žurnalistiky by mala byť pravda. Vraj. Tak som sa dnes dočítala. Ale, čo ja o tom viem… ja som len obyčajná žena na materskej „dovolenke“… Nuž, ale pán Doležal, ako žurnalista, by o tom niečo vedieť mohol. A keď sa už rozhodne napísať článok, v ktorom sa odvoláva na americkú reprezentatívnu (ako ju on nazval) štúdiu, tak by som od neho očakávala, že si ju aj prečíta a nielen okopíruje nadpis z časopisu Guardian. Keby si ju totiž prečítal, tak by nemohol tvrdiť, že pôrod doma nie je v súlade s lege artis, teda najnovšími poznatkami medicíny.

„Reprezentatívna štúdia“1, na ktorú sa odvoláva a ktorá zosumarizovala výsledky celkovo z 342 056 plánovaných domácich a 207 551 nemocničných pôrodov, je metaanalýzou 12 odborných štúdií. Pozrime sa teda na tie najnovšie, teda tie, ktoré reprezentujú najnovšie poznatky medicíny.

Štúdia z Kanady (Britská Kolumbia)2 z rokov 2000-2004, publikovaná v roku 2009 v rozsahu 2899 plánovaných domácich a 10 083 nemocničných pôrodov dospela k záverom: novorodenecká úmrtnosť bola veľmi nízka ako pri pôrodoch doma, tak aj v nemocnici, avšak treba dodať, že najnižšiu novorodeneckú úmrtnosť mali plánované pôrody doma za prítomnosti pôrodnej asistentky, nasledovali pôrody s pôrodnou asistentkou v nemocnici a najhoršie vyšiel pôrod s lekárom v nemocnici. Ostatné faktory, ako sú komplikácie zdravotného stavu matky a dieťaťa, vyšli v neprospech pôrodu v nemocnici.

Ďalšia štúdia z Kanady (Ontário)3 2003-2006, publikovaná v roku 2009, v rozsahu 6692 plánovaných domácich a 6692 nemocničných pôrodov, prišla k záverom, že čo sa týka novorodeneckej úmrtnosti, je pôrod doma rovnako bezpečný ako pôrod v nemocnici. Čo sa týka ďalších faktorov, vyšiel pre nízkorizikové ženy plánovaný pôrod doma opäť lepšie než plánovaný pôrod v nemocnici s lekárom.

Rozsahom najväčšia štúdia pochádza z Holandska4, kde majú dlhodobú tradíciu domácich pôrodov. Dáta boli zbierané v rokoch 2000-2006. Štúdia v rozsahu 321 307 domácich pôrodov a 163 261 nemocničných pôrodov bola publikovaná v roku 2009. Novorodenecká úmrtnosť bola v oboch skupinách veľlmi nízka. Čo sa týka ďalších faktorov (ako je napr. nutnosť príjmu novorodenca na jednotku intenzívnej starostlivosti), výsledky opätovne vyšli v prospech domáceho pôrodu.

Posledná z veľkých štúdií je štúdia z USA (Whashington State)51989-1996, v rozsahu 6133 domácich a 10,593 nemocničných pôrodov, publikovaná v roku 2002. Ostatné sú svojím rozsahom menšie alebo dokonca veľmi malé, jedna dokonca v rozsahu 11 žien. Nie, to nie je preklep. A áno, táto „reprezentatívna štúdia“, ako ju nazval pán Doležal, zaradila do metaanalýzy aj štúdiu v rozsahu jedenásť žien. Ale späť k washingtonskej štúdii, lebo práve ona so svojím šokujúcim výsledkom, aký je pôrod doma nebezpečný, je pre túto metaanalýzu kľúčová. Washingtonská štúdia bola retrospektívnou štúdiou založenou na získavaní údajov z rodných listov (birth certicates). Táto štúdia považuje za plánovaný domáci pôrod každý pôrod, ktorý sa odohral doma a na rodnom liste bol podpis nejakého lekára alebo zdravotníka. Do tejto skupiny boli dokonca zaradené aj predčasné pôrody pred 37. týždňom tehotenstva, čiže prekotné pôrody, kedy matka nestihla prísť do nemocnice. Tiež táto štúdia nerozlišovala medzi asistovaným a neasistovaným pôrodom. Čiže aj pôrody narkomaniek či vystrašených tíneďžeriek, snažiacich sa utajiť svoje tehotenstvo, hodili do jedného vreca s plánovanými pôrodmi nízkorizikových žien za asistencie pôrodnej asistentky.

Ostatné štúdie, s výnimkou štúdie z USA (Kalifornia), hoci rozsahom menšie, dospeli k rovnakým záverom: plánovaný pôrod doma v porovnaní s nemocničným pôrodom pre matku a dieťa nepredstavuje zvýšené riziko. Štúdia z USA (Kalifornia)6 1976-1982, v rozsahu 454 domácich a 67 nemocničných pôrodov, publikovaná v roku 1984 (naozaj „najnovšie“ poznatky), je opäť -podobne ako štúdia z Washington state - retrospektívna a dokonca ani neuvádza zdroj dát, z ktorých čerpá. Svojím rozsahom je taká malá, že je ťažko vyvodzovať nejaké závery.

Lenže ako je možné, že jedna veľká štúdia a pár malých prevážili výsledky takej veľkej štúdie, akou je tá v Holandsku a výsledky metaanalýzy hovoria o trojnásobnej novorodeneckej úmrtnosti v prípade vrodených vývojových vád a dvojnásobnej v ostatných prípadoch? V tabuľke č. 3 americkej metaanalýzy v časti Úmrtnosť (Mortality) sa uvádza:
Výsledky……….Počet štúdií ……..Plánovaný domáci ……. Plánovaný nemocničný ….. OR …… 95% CI
………………………………………………………n/N (%)……………………..n/N (%)
Perinatal death
Celkovo …………………….6 ………..229/331,666 (0.07)……….140/175,443 (0.08)……..0.95 ….. 0.77–1.18
Vývojové vady……….. 4………….225/330,324 (0.07)……….134/173,266(0.08)……….0.95 ………0.76–1.18
Neonatal death
Celkovo……………………. 7 …………..32/16,500 (0.20) ………..32/33,302 (0.09) ………1.98……….1.19–3.28
Vývojové vady………… 6 ………… 23/15,633 (0.15) ………….14/31,999 (0.04) ……….2.87……..1.32–6.25

Zámerne som nepreložila "Perinatal death" a "Neonatal death". V metaanalýze nie je definícia toho, čo sa považuje za "Perinatal" a čo za "Neonatal". Pomôžem si teda holandskou štúdiou, ktorá považuje za "Perinatal" úmrtnosť počas prvých 24 hodín a za "Neonatal" úmrtnosť počas 0-7 dní. Keďže podľa pomerových čísel výpočtu úmrtnosti vidíme, že holandská štúdia bola zaradená do výpočtu pre "Perinatal death", môžeme predpokladať, že ide o úmrtnosť počas prvých 24 hodín. Pre "Neonatal death" si však autori zjavne stanovili iné kritériá ako úmrtnosť počas prvých 0-7 dní, keďže holandskú štúdiu do výpočtov nezaradili.
Pre "Perinatal death" vyšiel plánovaný domáci pôrod (0,07) lepšie než plánovaný nemocničný pôrod (0,08) a to aj pre novorodencov s vývojovými vadami.
Pre "Neonatal death" sa tieto čísla uz značne líšia a to v neprospech domácich pôrodov. Avšak pozrime sa, v akom rozsahu boli tieto čísla vypočítané: 16 500 domácich ku 33 302 nemocničným pôrodom. A to je značný nepomer voči tomu, čo štúdia uvádza na začiatku, že tieto dáta sú výsledkom metaanlýzy v pomere 342 056 domácich pôrodov a 207 551 nemocničných. V prípade domácich pôrodov to znamená, že ide o jednu dvadsatinu z rozsahu celej štúdie a v prípade nemocničných pôrodov o jednu šestinu – čomu nasvedčuje aj údaj o intervale spoľahlivosti (95 % CI), ktorý je pri tomto riadku druhý najhorší z celej štúdie.

Prečo do výpočtov pre "Neonatal death" neboli zaradené údaje z holandskej štúdie?! Prečo tam naopak bola zaradená kontroverzná washingtonská štúdia, ktorá pomiešala plánované pôrody s neplánovanými?! Prečo druhý najmenej spoľahlivý údaj metaanalýzy tvorí základ výsledkov tejto štúdie?! Prečo je verejne prístupný len abstrakt štúdie, z ktorého sa dočítate akurát to, že menej zásahov = trojnásobná úmrtnosť?!

Pretože ide o politicky motivovanú štúdiu urobenú na objednávku. ACOG (Americké kolégium pôrodníkov a gynekológov) a AMA (Americké združenie lekárov) mali doteraz voči domácim pôrodom silne odmietavý postoj, ktorý bol však založený čisto na názore jednotlivých lekárov. Po vydaní štúdií, ktoré dokazujú, že pôrod doma je minimálne rovnako bezpečný ako pôrod v nemocnici (ak nie bezpečnejší), tieto inštitúcie ostali ticho - absolútna ignorácia, žiadne vyjadrenia, len neustále opakovanie: "Pôrod doma je nebezpečný, jediné bezpečné miesto pre pôrod je nemocnica". Táto takzvaná reprezentatívna štúdia bola vytvorená na objednávku ACOG. Vlna kritiky zo strany odbornej verejnosti je však natoľko silná, že vydanie štúdie v tlačenej podobe sa odložilo na jeseň. Hoci škoda už bola napáchaná. Guardian, Reflex a desiatky ďalších mienkotvorných časopisov už stihli rozšíriť poplašnú správu o nebezpečenstve domáceho pôrodu. Veď prečo aj nie, hlavne, že predajnosť stúpa. Čo tam po pravde alebo etike.

Unless otherwise stated, the content of this page is licensed under Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 License